sona123

Po 8 rokoch štúdia v autoškole si už človek môže dovoliť sumarizovať určité veci, tak to skúsim aj ja:

Počas môjho štúdia som stretla tieto 3 typy inštruktorov:

1. S tou kravou nesadnem do auta ani keď ma zabijete
2. S tou kravou nesadnem do auta ani keď ma zabijete

Vždy, keď ku mne po čase prišiel nový inštruktor, nedíval sa mi do očí, nechcel totiž vidieť, ako vyzerá prehra. Sadli sme do auta. Obaja. Do toho istého.

Tak, čo urobíme ako prvé? Spýtal sa ma.

Nie som amatér. Nastavila som si spätné zrkadlá /neviem, prečo spätné, podľa mňa s pätou nemajú nič spoločné/, pripútala seba aj jeho. Povedal, že nabudúce na tento účel môžem použiť aj bezpečnostné pásy.

Dobre, naštartujte motor.

Nie je problém, viem, ako sa to robí. Zoberiem kľúčik, vsuniem ho do dierky, otočím. Používajte kľúčik od auta. Ja ho poznám podľa toho, že z neho visí panáčik. A kľúčik zas poznám podľa toho, že je modrý. Motor išiel, auto stálo.

Dobre, stlačte plyn. ……..Ten pedál som myslel.

Tu tak trošku nastáva problém. Neviem, či niekto z vás už šoféroval auto, alebo skončil autoškolu. Ak áno, určite poznáte tri pedále v aute, idú zľava v tomto poradí: brzda, plyn, spojka. Toto som sa dlho učila, ale oplatilo sa.  Každý z týchto pedálov je vo svete auta zodpovedný za iný proces. Brzdu stlačíme, ak auto ide a my už nechceme, aby išlo. Plyn stlačíme, ak auto nejde a my naopak chceme, aby išlo. Plyn a brzdu nestláčame súčasne, t.j. v tom istom čase, resp. okamihu. Spojka je pedál, ktorý tiež riadi proces, zatiaľ bližšie som sa s ním ešte neoboznámila, ale súvisí nejako s tou palicou medzi šoférom a spolujazdcom,  na ktorú si dávame ružence.

Samozrejme, celý tento proces je veľmi náročný nielen na pochopenie, ale aj na porozumenie.

Dôležité je ale nielen ovládať, čo auto obsahuje, ale aj ako sa správať na cestách. Na cestách sa správame tak, že sme milí, usmievame sa, môžme si aj potichu spievať piesne svojho obľúbeného interpreta alebo  hudobného zoskupenia. Zopár praktických rád:

1. Ak sedíme v aute, ktoré navyše ide, a my ho nedajbože šoférujeme a je pred nami červeno biela značka s nápisom SPOT, auto zastavíme. To vykonáme tak, že brzdu stlačíme na doraz. Doraz znamená úplne, niekedy dokonca celkom.
2. Ak sedíme v aute, a pred nami je značka na hlavu položeného štvorca, ktorá vykazuje žltú farbu a po okrajoch takú čiernu, tak vtedy to znamená, že ste na hlavnej. Vtedy idete, ostatní stoja, resp. snažíte sa ísť, ostatní na vedľajšej ceste kričia niečo v zmysle: že Váš rodič silnejšieho pohlavia je mužský pohlavný úd a že si  mal utrieť biologický materiál, ktorý predchádzal Vášmu počatiu do časti svojho spodného prádla.
3. V prípade, že sa nachádzate na jednej z mnohých moderných diaľnic v SR a dostali ste sa tam úplne sami, neviem, čo vám poradiť, sem som sa nikdy nedostala.

Čo robiť v obytnej zóne:

1. Najlepšie je tam vôbec neísť, obytná zóna je totiž miesto, kde sa vo zvýšenom počte nachádza množstvo mačiek, detí , psov a iného materiálu, ktorý treba kŕmiť, strihať, venčiť, hladkať a aj tak Vám raz zdrhnú z domu.
2. Obytná zóna môže mať jednu alebo viac slepých ulíc. Na nich sa netvárime, že my nič nevidíme, preto sa naozaj nevolajú slepé. Oni nikam nevedú, tak isto, ako tento blog.
3. Na obytnej zóne sa môže vyskytnúť pozdĺžne parkovanie. To je vtedy, keď vystúpite z auta, na chodníku sú dve čiary, asi také veľké, že vaše auto tam určite nezmestíte, ale zato narazíte aspoň to susedove. Ak by tam bolo dosť miesta na zaparkovanie, nevolalo by sa to už pozdĺžne parkovanie, ale zákaz zastavenia.